Odber noviniek

Vydavateľstvá

  • Deň rodiny 2012
  • Liga par paru

Kresťanský stredovek Slovenska (Jozef Kútnik Šmálov)

Kútnik nie náhodou robil výskum pôsobenia pokračovateľov Konštantína Filozofa v tzv. normalizačnom období, keď sa totalitný režim snažil likvidovať kresťanské povedomie i tradície, ktorými sa národ živil a dvíhal po stáročia aj zapájal do európskej kultúry...

Viac detailov

7,63 € s DPH


Dostupnosť:
Expedujeme do 7 dní


Informujte ma ak je k dispozícii

Vernostný program Pre tento produkt nie sú dostupné žiadne prémiové body.


Počet ďalších produktov v rovnakej kategórii: 30

Predchádzajúce Ďalšie

Kútnik nie náhodou robil výskum pôsobenia pokračovateľov Konštantína Filozofa v tzv. normalizačnom období, keď sa totalitný režim snažil likvidovať kresťanské povedomie i tradície, ktorými sa národ živil a dvíhal po stáročia aj zapájal do európskej kultúry.

Štúdiom historických materiálov autor sledoval budovateľskú i osvetovú činnosť nasledovateľov Konštantína Filozofa, aktívneho pokresťančovateľa stredovekého Slovenska.

Úryvok

K preduhorským dejinám

Popradskej kotliny

(Eremitsko-benediktínske tradície)

Kráľovná Alžbeta, matka Ladislava IV., r. 1275 v konfirmačnej listine donácie Mutmerovi, prepoštovi spišskej kapituly, použila vtedy už bežný termín „terra Scepus“ (kraj, krajina Spiš). Aby však Spiš v období jeho pripojenia k Uhorsku predstavoval zriadený spoločensko-hospodársky celok, to vyžadovalo predchádzajúci primerane dlhý dejinný vývin pred okupáciou. Tá Spiš našla totiž scelený a organizovaný. Na rozdiel od susedných kotlín, Liptova, Pohronia a Šariša, Spiš bol prírodne veľmi členitý, teda rozbitý až tak, že sa rozpadol na samostatné kotliny pri rieke Poprad, Dunajec, Hornád a Hnilec a na kotlinu medzi Braniskom a Levočskými horami. Kým sa z týchto prírodne uzavretých celkov utvorila jedna hospodársko-spoločenská sústava, bolo treba veľa úsilia a húževnatého zjednocovacieho procesu. Za najvlastnejší a pôvodný Spiš, ohnisko, z ktorého vchádzali sceľovacie impulzy, možno pokladať povodie Hornádu. No ono tesne súviselo nielen s povodím Hnilca, ale aj s povodím Popradu, Váhu, Hrona a Dunajca. Veď všetky tieto rieky – popri Dunajci a Tise – tvoria európsky dôležitú rozvodnú čiaru, ktorá vplývala aj na vnútorné dejiny slovenského etnika. Preto i pre časy pred polovicou XII. storočia, keď začínala uhorská okupácia Spiša, treba predpokladať, že kotlinky v povodí Hornádu a Hnilca, Popradu a Dunajca boli už akýmsi spôsobom spoločensko-hospodársky zjednotené. Okrem ekonomicko-sociálnych, politicko-vojenských činiteľov zaslúžili sa o to aj činitele náboženské, ktoré duchovne (kultúrne) utužovali výsledky prvých. A tak sa žiada prihliadať i na ne a venovať im náležitú pozornosť. Ukázalo sa, že už Rastislav a po ňom Svätopluk plánovali externe misie u pohanských slovanských kmeňov, ležiacich na západ, severozápad a severovýchod od Veľkej Moravy. Ideovo a kultúrno-inštitučné predpoklady týchto externých misií pripravil Konštantín Filozof. Prakticky ich zorganizoval a realizoval arcibiskup „pro fide“ (misijný), Metod, a to pomocou benediktínov z opátstva sv. Hipolyta na Zobore pri Nitre, ktorí na túto úlohu mali predpoklady zo svojho materinského opátstva v St. Pölten pri Dunaji, charakterizujúceho dávnejšie predtým (od konca VIII. stor.) Slovanov okolo Viedenského lesa.

Mnísi zo Zoboru si z centra vybudovali do misijných terénov trvalé prísunové cesty, zabezpečené hustou sieťou erémov a filiálnych kláštorov, ktoré okrem toho slúžili aj ako bázy pre interné misie (intenzifikáciu kresťanského spôsobu života). Tieto erémy som sa usiloval nájsť v povodí horného Váhu a Dunajca. Tu sa pokúsim o ich vystopovanie v Popradskej kotline...

O autorovi

Kým mohol Jozef Kútnik Šmálov (1912–1982) účinkovať ako literárny kritik (1935–1948), bol zameraný na prítomnosť, na bezprostredné domáce kultúrne dianie. Odkedy mu zhoršujúce sa povojnové pomery znemožnili túto činnosť (1949–1982), obracal svoj odborný záujem čoraz viac na minulosť, na prieskum minulých storočí, v ktorých sa formoval spoločenský a kultúrny vývin Slovenska. Ak sa zmenil z literárneho kritika na kultúrneho historika, boli za tým aj vonkajšie, objektívne príčiny; tie ho prinútili vtedajším represívnym tlakom zaujať obranné pozície: odhaľovať a obraňovať domáce kresťanské tradície.

KOMENTÁRE ČITATEĽOV:
Po prečítaní knihy ťa pozývame k napísaniu svojich postrehov ku knihe, ktoré môžu pomôcť ďalším čitateľom pri ich výbere.
       



  • Jazyk: SK
  • Autor: Jozef Kútnik Šmálov
  • Formát: 150 x 210 mm
  • Počet stán: 328
  • Väzba: pevná

Momentálne žiadne komentáre zákazníkov.

Len registrovaní užívatelia môžu pridávať komentáre.