1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
Kniha, v ktorej sa môžeme opäť na chvíľu stretnúť s donom Mirkom v družnom rozhovore. Jeho od povede sú autentické, pretože som ich vyberal zo Spomienok, ktoré dopísal necelý rok pred smrťou. Na pozadí príbehu tohto vytrvalého saleziána kňaza môžeme sledovať aj útržky z dejín Saleziánskej spoločnosti na Slovensku od roku 1938 až po sú časnosť.
Pre tento produkt nie sú dostupné žiadne prémiové body.
Počet ďalších produktov v rovnakej kategórii: 30
Predchádzajúce
Kniha, v ktorej sa môžeme opäť na chvíľu stretnúť s donom Mirkom v družnom rozhovore. Jeho od povede sú autentické, pretože som ich vyberal zo Spomienok, ktoré dopísal necelý rok pred smrťou. Na pozadí príbehu tohto vytrvalého saleziána kňaza môžeme sledovať aj útržky z dejín Saleziánskej spoločnosti na Slovensku od roku 1938 až po sú časnosť. Tajný kňaz - salezián Stavebný inžinier Vynikajúci lyžiar Duchovný sprievodca Spovedník Osobnosť Petržalky 2002 Vytrvalý optimista Otec Mamateyky Počet strán: 288 Väzba: brožovaná Ukážka: Po štyridsiatich rokoch sa písala nová história saleziánov v slobodnej krajine. Provinciálna rada sa stretla 13. januára 1990 v Dolnej Súči, kde sa už hovorilo o celoročnom programe a možnostiach, ako prevziať do našich rúk saleziánske diela, ktoré nám kedysi patrili. Hlasovalo sa aj o pripustení k sľubom. Rada vyjadrila súhlas k prvým sľubom ôsmim novicom (Anderko, Dzivý, Čurík, Hrabovecký, Kormančík, Malý, Maník, Martiška), k ďalším dočasným sľubom pätnástim spolubratom, k doživotným sľubom Andrejovi Porubčinovi, k ordináciám piatim spolubratom (Ballo, Baňovič, Bielik, Červeň, Fulla). Na druhý deň bolo stretnutie direktorov alebo ich zástupcov. Prítomní boli: Kaiser, Kysela, Kyseľ, Urban, Brunclík, Kovalík, Surový, Študent, Malženický, Evinic, Sandtner a Dermek. Každý referoval o svojej skupine. Ja som spomenul, že niektorí z mladých rodín v Petržalke vraj napísali list otcovi arcibiskupovi Sokolovi do Trnavy, aby zveril petržalskú faru saleziánom, podľa možnosti donovi Kyselovi, ktorý je stavebným inžinierom, a preto by sa mohol postarať aj o zorganizovanie výstavby nového, tak veľmi potrebného kostola. Zrejme si na mňa spomenuli, ako som mával za totality duchovné obnovy pre rodiny a mladých v Petržalke. Tam kdesi sa rodila spätosť saleziánov s Petržalkou – sídliskom, ktoré v tom období mnohí nazývali „betónovou džungľou“ alebo „časovanou bombou“. Don Kaiser hneď zareagoval, že by bolo veľmi užitočné ujať sa Petržalky a rozvinúť tam saleziánsku činnosť a že by som tam naozaj mohol ísť za duchovného správcu. Nevzpieral som sa, ale pripomenul som, že mi narastajú úlohy ako provinciálnemu vikárovi, nemám prax vo farskej pastorácii a že by som funkciu farára v stotridsaťtisícovom sídlisku veľmi ťažko mohol spojiť s tým, čo budem musieť robiť pre saleziánsku provinciu. Don Kaiser sa vyslovil, že sa to všetko dá zariadiť. Hneď zdvihol telefón a volal otcovi arcibiskupovi Sokolovi. V krátkom telefonickom rozhovore sa dohodlo, že saleziáni prevezmú faru v Petržalke a don Kysela bude správcom farnosti. Otca Mirka Kyselu sme volali familiárne ujo Miro. Za totality by zvedavé uši Štátnej tajnej bezpečnosti veľmi rýchlo rozlúskli, „čo to je za otca, keď nemá ani deti“. A on ich veru mal a nie málo. Svedčilo o tom i naše čakanie na duchovné vedenie v malej chodbe a v kúpeľni jeho bytu. … Nechcem teraz hovoriť o jeho duchovnej stránke, bola veľmi veľká v pokore a skromnosti… Stále nás povzbudzoval, aby deti prežívali slávnosti v rodine, udalosti rodinné, ale i cirkevné a aj takto videli krásu Boha. Pred každými Vianocami robil vianočný okruh po mladých rodinách s drobnými darčekmi. Ján Bučko
Momentálne žiadne komentáre zákazníkov.
Len registrovaní užívatelia môžu pridávať komentáre.
