Hymny na Cirkev

UKÁŽKA:

Posledné veci 1 ) Tvoj hlas hovorí: Videla som v oblaku odchádzať nepokoj sveta: Ticho večera bolo ako víchrica v jeho plachtách, utekalo pred západom slnka akoby vo veľkých úzkostiach. Kam sa obráti, keď príde mocný spánok, a kde nájde prístrešie, keď ho vyženú z jeho stanu? Zbytočne sužuje ľudí a štve proti nemu chtivosť svojich vášní: Aj tak im spánok namieša nápoj, že z neho onemejú! Mestá síce ešte chvíľu jačia, ale veľké mlčanie presakuje už ich múrmi. Purpur ich bolestí temnie, a purpur ich slastí sivie ako súmrak. Ich pyšní duchovia sivejú ako zabúdania. Všetko chcenie sa zahmlieva, a všetka činnosť sa mení na snenie sna. Králi musia spať, a mocní si musia líhať ako malé deti: Všetci padajú do náručia núdze, a ich pýcha sa tu rozpadá na obyčajný piesok. Tak budú raz všetci vyzerať vo svojich hroboch – Pane, zmiluj sa nad úbohými dušami v očistci!