Via Crucis - Krížová cesta s Jánom Pavlom II.

UKÁŽKA:

11. zastavenie Pána Ježiša pribíjajú na kríž K. Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti. Ľ. Lebo si svojím krížom vykúpil svet. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. (Lk 23, 33 – 34) Chvíľka ticha. L1. „Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti.“ L2. Keď Ježiš padal cestou na Golgotu, kríž bol ťarchou, ktorá ho gniavila k zemi. Teraz je to ináč: je „vyzdvihnutý“ na kríži. Teraz je ťarchou jeho vlastné telo vyzdvihnuté a pribité klincami vo výške na kríži. L1. Telo odsúdené na dlhé hodiny múk, na dlhú strašnú agóniu v objatí drsných ramien kríža. L2. Tvrdá skutočnosť utrpenia je skutočnosťou tajomstva skrytého od vekov v Bohu; tajomstva, ktoré na Golgote dosiahlo svoju „plnosť času“. L1. „Amor meus, pondus meum,“ zvolá sv. Augustín. „Láska moja, moja ťarcha.“ Slová, ktoré osvetľujú tajomstvo: Ťažil kríž telo, ťaží telo na kríži: v obidvoch prípadoch je to ťarcha lásky! L2. Všetka ťarcha hriechu človeka, i tá „hriechu sveta“, musí byť raz navždy vyvážená ťarchou tejto lásky! L1. Lásky pribitej na kríži s Kristovým telom. V tejto tajuplnej ťarche bol nezvratne vykúpený svet. L2. A po všetkých klamlivých cestách ľudstva svet sa uberá k cieľu, ktorý má v Bohu. V samom Bohu. K. Modlime sa: Duch Pravdy, daj, aby sme vždy pociťovali spasiteľnú ťarchu Kristovho kríža a prenikali temnoty ľudských dejín svetlom kríža! Tebe česť a sláva na veky vekov. Ľ. Amen.