Kde som sa tu vzal?

Miest, kde sa všetko dozvie, je veľa: bilboardy, časopisy, televízia, internet, kamaráti na ulici, spolužiaci v triede, v lepšom prípade detská skupina kresťanského spoločenstva.

A títo dobrí informátori to vedia od koho?
Kto je správnym zdrojom tejto citlivej, vážnej témy?

Začína byť módou ponechávať výchovu na iných – na školu a iné inštitúcie. Aj z kresťanských rodín sa vytráca hlboké zdieľanie a komunikácia s deťmi.

Prečo nemajú počuť o tvorení života od nás – svojich rodičov – tvorcov?
Hanbíme sa? Je nám to trápne?
Nepovažujeme to za potrebné?
Kto informoval nás? Ako sme sa pri tom zistení cítili?

„Dozvedela som sa to na prašiaku sídliska v 11-rokoch a prišlo mi zle.“

„Asi do 20-tky som netušil. Vtedy ma už chalani vysmiali, či som spadol z vesmíru.“

„Cítila som sa urazená rodičmi, že takúto dôležitú vec mi zatajili. Všetci sa správali tak, aby sme si náhodou nič nedomysleli. Ich mlčanie nám veľmi narušilo vzťahy, o dôvere sa nedalo nič hovoriť.“

Dnešné deti sú odlišnou generáciou. S informáciami narábajú ináč. Ak zažijú otvorené komunikáciu na všetky témy v dôvere a bezpečí rodiny, je nádej, že prídu zase za nami s otázkami a problémami. Ale ak ich naučíme, že o niečom sa u nás vôbec nehovorí, nájdu si svojich „poradcov“. Napríklad aj pre intímnu oblasť. Existuje téma, ktorú neslobodno doma ani načať?

Táto knižka túži byť inšpiráciou, pričom každý rodič si sám dávkuje a vyberá, koľko z nej použije.