Nové produkty

Všetky nové produkty

V akcii

Všetky akciové produkty

Najpredávanejšie

Všetky najpredávanejšie
Znížená cena Šťastná výchova
  • Šťastná výchova

Šťastná výchova

Autor: Bruno Ferrero

Ušetríte 10% Naša cena: 4,50 €
Bežná cena: 5,00 €

Povzbudzova je prekrásne slovo, znamená „darovať srdce“. Povzbudzova deti znamená transplantovať srdce. Je to nádherné a delikátne umenie. Hovoríme o zriedkavej vlastnosti, ktorá prechádza od srdca k srdcu. Povinnosťou rodičov a vychovávateľov je pomáha deťom a podopiera ich pri rozvíjaní potrebných schopností a istoty stáť na vlastných nohách...

Čítaj ďalej
Vydavateľstvo: 
Dostupnosť: Na sklade info
Nakúpte tovar nad 40€, zaplaťte vopred prevodom a v rámci SR máte poštovné ZADARMO. Nakúpte tovar nad 40€, zaplaťte vopred prevodom a v rámci SR máte poštovné ZADARMO.

UKÁŽKA: Mám dovoliť, aby sa moje dieťa postavilo proti mne? Keď ľudia ešte chodievali bosí, veľký náčelník Indiánov, ktorý mal citlivé chodidlá a málo zdravého rozumu, veľmi trpel pri chôdzi po kameňoch a po hrboľatej zemi. Trochu o tom porozmýšľal a napokon sa slávnostne rozhodol. Rozkázal svojim bojovníkom pozabíjať všetky bizóny v kraji a ich mäkkými kožušinami pokryť celé územie svojho kmeňa. Keďže si nemohol vymeniť nohy, chcel zmeniť povrch zeme. A to aj za cenu vykynoženia všetkých bizónov! Ľud to veľmi znepokojilo. Delegácia bojovníkov sa odobrala k starému múdremu šamanovi kmeňa, aby ho požiadala o radu. Šaman odpovedal: „Poraďte náčelníkovi, nech si odreže dva kúsky bizónej kože podľa veľkosti chodidiel a chráni si nimi nohy. Kamkoľvek pôjde, nohy ho už nebudú trápiť.“ Tak sa zrodili topánky. Mnohí rodičia rozmýšľajú podobne ako veľký náčelník v tomto príbehu. Chceli by „obaliť“ svet, aby sa ich deti nepoudierali na skutočnosti. Treba sa riadiť radou šamana: vhodne „obaliť“ myseľ a charakter detí. Najdôležitejší a najpotrebnejší dar, čo môžu dať rodičia deťom, je zmysel pre zodpovednosť. Iba oni môžu obdariť deti týmto „ľudským základom“. Svet, v ktorom žijeme, je čoraz neschopnejší v prenášaní zodpovednosti na občanov, a aby udržal spoločenský poriadok, spolieha sa na políciu. Deti sa musia učiť rozhodnúť sa a navyknúť si správne si voliť. Mnohí rodičia, obyčajne pod tlakom času, to však radšej urobia namiesto nich a svoje rozhodnutia im vnucujú pod poslušnosťou a hrozbami nevyhnutných trestov. Zodpovedná osoba sa formuje dlhým cvičením (a takmer vždy s nejakou mravnou odreninou), nie hrozbami, kázňami, trestami alebo odmenami. Odmeny aj tresty oberajú dieťa o vhodnú príležitosť rozhodovať sa, a tak cítiť zodpovednosť za svoje skutky. Ak máme aspoň akú-takú predstavu, deti možno postaviť do situácie „pokúsiť sa“, čo znamená rozhodnúť sa radšej pre jednu vec ako pre druhú. Čo môžeme robiť, keď sa dieťa správa zle? Čo sa stane, keď matka zabudne na koláč v rúre? Logicky z toho plynie, že koláč sa spáli. Je to prirodzený dôsledok jej zábudlivosti. Keď dovolíme, aby dieťa na vlastnej koži zakúsilo dôsledky svojich činov, vytvárame poučnú situáciu, ktorá je čestná a reálna. Prirodzené dôsledky si vynucuje skutočnosť – bez akejkoľvek osobitnej činnosti zo strany rodičov – a stále sú účinné. Napríklad ak dieťa spí príliš dlho a príde neskoro do školy, čaká ho nahnevaný učiteľ. Alebo štvorročný Karol si pravidelne obúva topánky naopak – pravú na ľavú nohu a ľavú na pravú. Matku to hnevá: „Prepánajána, Karol, kedy sa už naučíš správne sa obúvať? Poď sem!“ Potom ho posadí a topánky mu vymení. Matka sa môže dostať do konfliktu so synom alebo prijať prirodzené a logické dôsledky. Nohy sú synove, nie jej. Keď nezakročí, Karol nevyhnutne zakúsi, ako ťažko sa chodí v topánkach obutých naopak. Keď matka zbadá, že sa obul správne, bude môcť spokojne zareagovať, že sa teší z toho, čo jej syn dokázal. Netreba už nič viac povedať: stačí ho pochváliť a povzbudiť, aby pokračoval vo svojich pokusoch. Veľakrát by rodičia nemali urobiť nič iné, iba sa spýtať: „Čo by sa stalo, keby som nebola zakročila?“ Nenapísané úlohy vzbudzujú rozhorčenie učiteľa; pokazené hračky sa odhodia a nenahradia novými; ak sa večera určí na devätnástu hodinu, neskôr sa už neje; šaty, ktoré nie sú odložené do koša na špinavú bielizeň, nebudú oprané… Ak deti chodia školským autobusom a zmeškajú ho, musia ísť pešo, aj keď je škola ďaleko. Majú na to dosť energie. Vyžaduje sa pozornosť a rozvážnosť. Logické a prirodzené dôsledky možno pripustiť iba vtedy, ak naozaj nie je ohrozená bezpečnosť detí. Dôležité je pripomenúť, že raz určený „zákon“ s logickým dôsledkom (napríklad špinavá bielizeň, ktorá nebude uložená do príslušného koša, sa nebude prať) musia zachovať aj rodičia. Jedna mama žiadala dvojročného synčeka, aby zaniesol špinavé šaty do koša na bielizeň. Dieťa sa na ňu nechápavo pozrelo. Mama mu to vysvetlila: „Tam, kde dávame veci na pranie.“ Oči mu zažiarili, pozbieral bielizeň, zaniesol ju do spálne rodičov a položil ju na zem na otcovu stranu. Keď sa používa výraz logické dôsledky, rodičia často nechápu jeho význam a myslia si, že označuje nový systém, ako vnútiť deťom svoje požiadavky. Deti v tom zase vidia zamaskovaný trest. Tajomstvo spočíva v technike použitia, ktoré kontempluje nezaujatý ústupok zo strany rodiča, ktorý týmto súhlasí, že sa zavedie logický sled udalostí. Presné a dôsledné používanie logických dôsledkov je často účinné, môže prispieť k zredukovaniu protirečenia a väčšiemu súladu v rodinných vzťahoch. Deti rýchlo zachytia spravodlivosť logických dôsledkov, ktorá na nich zanecháva stopu, a vo všeobecnosti ich prijímajú bez výhrad a nevraživosti.

 

KOMENTÁRE ČITATEĽOV:
Po prečítaní knihy ťa pozývame k napísaniu svojich postrehov ku knihe, ktoré môžu pomôcť ďalším čitateľom pri ich výbere.

 





Podrobnosti

Autor
Ferrero Bruno, Pacucciová Marianna
Formát
125 x 195 mm
Počet stán
136
Väzba
brožovaná