Dobrý manažér

Etymologicky pochádza slovo kríza z gréčtiny a označuje stav, v ktorom je potrebné diferencovať alebo rozhodovať. Kríza je už na tejto etymologickej úrovni očividne časom rozlišovania, prijímania rozhodnutí, zaujímania stanovísk a preverovania hodnôt. Krízy sú na jednej strane sprevádzané búrkou zmyslového a citového blúznenia a na druhej strane pochybnosťami o hodnotách, skepsou a stratou energie či elánu. Príčina mnohých našich osobných kríz spočíva v tom, že nie sme pánmi svojho podvedomia. V podvedomí sa ukladajú mnohé obsahy, ktoré, hoci sú potlačené alebo zamknuté, občas vyplávajú na povrch. Objavenie sa potlačených skutočností na povrchu môžeme označiť aj ako začiatok našich osobných kríz. Respektíve, aby sme ostali verní etymológii, v tom víre sa stratia mnohé obsahy, o ktorých sme si kedysi mysleli, že sú podstatné, a ocitneme sa pred rozhodnutiami, ktoré si vyžadujú diferencovanie alebo rozhodovanie, a nie je nám hlavne jasné, o čom by sme to mali rozhodnúť alebo pre čo by sme sa mali rozhodnúť. Tu vznikajú najväčšie problémy.

Gregory Mayers vo vynikajúcej knihe Počúvaj púšť o tom píše: „Keď sa ocitneme vo víre osobných kríz, naša pozornosť sa zamotá v sieti našich osobných, súkromných, vnútorných nepokojov a zamestná ju naliehavá potreba nájsť riešenie alebo utiecť z chaosu, v ktorom sa nachádzame. Namiesto toho, aby ste sa stali väzňami svojej úzkosti, pozorne si všímajte priebeh tohto procesu. Venujte pozornosť hanbe a strachu, prázdnote a zúfalstvu, pomocou ktorých naše ego víta úsvit našej integrity. Počas búrky si zvoľte prostrednú cestu premeny. Neuzatvárajte s búrkou tajný spolok, dovoľte, aby sa búrka udiala. Dovoľte to." Kríza je teda očividne prechodné obdobie a cesta k integrite. Ale iba vtedy, keď si budeme pozorne všímať všetko, čo sa s nami deje. Keď dovolíme, aby nás zasiahli strach a bolesť. Keď vedome prechádzame cez tie silné, takmer ničivé emócie a dovolíme im, aby sa prejavili a aby sa tento proces uskutočnil. Očividne ho netvoríme my. On vyviera z nás, ale tvorí ho niekto iný.

Kríza je z hľadiska viery privilegované miesto, v ktorom rastieme k Bohu a v Bohu. Jednoducho by sme mohli povedať, že Boh nám pomáha rásť z nás samých, prečisťuje nás a obracia k pravým hodnotám. Ale iba vtedy, ak mu pri tom neprekážame. Ernest Waldbrunn o tom hovorí: „Mnohé problémy sa vyriešia samy od seba, len ak im v tom neprekážame.“ Boh veľa toho v nás prebudí pomocou krízy, ale aj veľa pomôže utriasť. Na to, aby v nás vyvolal krízu, nežiada náš súhlas, lebo pravdepodobne by sme mu ho nikdy nedali, a aby sme si dali veci dokopy, potrebujeme pozornosť a trpezlivosť. Trpezlivosť aj s ním, aj s nami samotnými. O sile pozornosti spomenutý autor Mayers v uvedenej knihe uvádza učenie sv. Gregora Sinajského. Tento pustovník hovorí, že „pozornosť ako duchovná metóda, ak ju usilovne a dlhodobo precvičujeme, pôsobí troma spôsobmi: úplne nás oslobodzuje od pripútanosti k sebe samým, vedie nás k intímnej skúsenosti nepochopeného a pomáha preniknúť do tajných božských tajomstiev“. Takto sa môžeme alebo dokonca musíme na krízu pozerať ako na privilegované miesto, kam nás Boh takmer zaženie, aby nás poučil o podstatných veciach, aby nás poučil aj o sebe, aj o nás.

O autorovi

Anton Šuljič je chorvátsky katolícky kňaz, ktorý je činný v médiách.

KOMENTÁRE ČITATEĽOV:
Po prečítaní knihy ťa pozývame k napísaniu svojich postrehov ku knihe, ktoré môžu pomôcť ďalším čitateľom pri ich výbere.