Nemôžem povedať „Ježiš“, ale milujem ho

...e;me a niekoľko rokov ju sprevádzal ako kňaz.Cirkev robí veľa pre úbohých a chce robiť ešte viac; no sme dostatočne pozorní na to, čo úbohí prinášajú Cirkvi? Isteže veríme v prítomnosť Krista a jeho Ducha vo sviatostiach, v Božom Slove, v služobníkoch Cirkvi, no Ježiš je tiež zvláštnym spôsobom prítomný v úbohých a my musíme objaviť, čo nám skrze nich dáva.Jedna asistentka raz povedala Vittoriovi: „Keď si smutný či nahnevaný, keď trpíš, lebo nemôžeš povedať, čo cítiš, choď pred svätostánok Všetko povedz Ježišovi. On ťa pozná a chápe ťa. Rozpráva sa s tebou v tvojom srdci. “ Niekoľkokrát sme pristihli Vittoría, aj počas siesty, v oratóriu samého na kolenách pred svätostánkom. Jedného dôa ma prišiel zavolať, keď som pripravoval knihy a časopisy na nejaké stretnutie. Pochopil som, že mi chce niečo ukázať. Ponáhľal som sa a bol som zaiste nepokojný; požiadal som ho, aby chvíľu počkal a prišiel neskôr. On naliehal. Ja som ráznejšie odmietol, on ráznejšie naliehal. Keď Vittorio videl, že mu nechcem byť k dispozícii, vzal ma pevne za ruku a musel som ísť za ním. Odviedol ma do kaplnky, kázal mi, aby som si kľakol pred svätostánkom, a odišiel. O chvíľu prišiel po mňa, aby mi predstavil jedného priateľa komunity, ktorý nás navštívil a s ktorým som si šiel zajesť.