Neboj sa zaspať, Silvia!

... došlo: Chce, aby - ak otvorí oči - videla blízkeho človeka, že nie je v poslednom boji sama. Až mi vyhŕkli slzy. Našťastie dovnútra. Nie navonok.Podobne ma prekvapilo, keď sa Silvia po otvorení očí na mňa zahľadela a svoju ťažko zdvihnutú ruku mi položila na hlavu a nechala ju chvíľu tak...V posledné dni tak urobila viackrát, dokonca ma ešte i rukou pohladila. Pripadalo mi to ako žehnanie. Zdalo sa mi, akoby sa Silvii v posledných dňoch ukazovali v celej kráse, šírke, dĺžke, výške, hĺbke a nekonečnosti pravé hodnoty. Ako niečo nad slnko jasnejšie, nanajvýš logické. Večné. A zasvätená do tohto Božieho tajomstva celkom prirodzene z neho načierala a ponúkala.V čom spočíva vlastne svätosť? (ukážka z knihy)