Rozvoj kresťanskej osobnosti

Ten, kto je lenivý myslieť i pracovať, je vždy blízko toho, aby myslel a robil zle. Príslovie robí z lenivosti „matku všetkých nerestí“. Hovorí, že diabol sa postará o myšlienky i o prácu pre tých, ktorí nijakú nechcú.

Jedným z prejavov lenivosti je aj prázdne snívanie a bezuzdná fantázia. Živí sa aj nezdravou atmosférou života, v akej žijeme v čase filmov, obrazoviek a zošaleného sexu.

Normálni ľudia u nás sa obklopovali zdravou životnou atmosférou. Tvorili si pozitívne prostredie – čisté, podnetné a povzbudzujúce. V domoch viseli pekné obrazy. V tom istom duchu naši ľudia budovali okolo seba kalvárie, Božie muky, mariánske kaplnky, kríže v poliach a sochy na okraji i v strede obcí. Podľa svätcov pomenovali ulice a námestia... Žili v pozitívnej duchovnej a ľudskej atmosfére.

Dnes sme veci trocha pozmenili. Trocha, alebo až veľmi... Keby sme na uliciach, námestiach, v škole i v rodine umiestňovali obrazy a výjavy hlboko národné, vlastenecké a duchovné, ponúkali by sme už deťom veci povzbudzujúce, ktoré by už očami prenikali do ich duše. My vystavujeme na múroch, vo vitrínach kioskov či kníhkupectiev nenávisť, zločiny alebo nahotu a zhýralosť. Tieto obrazy sa vtláčajú už do mysle i obrazotvornosti detí, zanechávajú tam nezmazateľné stopy. Znečisťujú ich vnútro na smetisko. O múdrosť žitia sa im potom tvrdo zápasí (M. Rúfus).

Čistá duchovná atmosféra nášho životného prostredia závisí aj od toho, aké slová a reči okolo nás zaznievajú, aká je naša kultúra, vyjadrovaná jazykom, literatúrou a slovom vôbec.

Sú slová umelé, ako boli gestapo alebo slovpap. Sú slová technické, ako skrutka, sekera alebo sústruh. Umožňujú nám denný styk s ľuďmi v bežnom živote. Sú aj slová, ktoré označujú a osvetľujú kúsok skutočnosti okolo nás, ako slová strom a kvet, alebo sa dotýkajú už aj nášho vnútra, ako slová radosť či smútok. A sú slová, v ktorých už zaznieva život ako celok, slová, ktoré nás prehlbujú, ktorými sa stávame múdrymi a ľudskejšími. Sú to slová, ako láska a vernosť, matka a hrdinstvo, bolesť a smrť. A sú napokon slová, v ktorých zaznieva priam večnosť – slová milosť, odpúšťanie, kríž, modlitba a Boh. Tieto slová nás prebúdzajú, povznášajú, osvecujú a posväcujú. Majú nad nami moc. Sú to mocné a posvätné slová, vyjadrujúce tajomstvo.

To už nie sú len slová pre hlavu, lež i pre srdce a pre dušu. Zaznievajú v piesňach a hymnách a niektoré z nich priam v modlitbe. Vyvierajú z duše a zo srdca, a to nielen ako slová chvíle a chvíľkovej potreby, lež ako slová života, ktoré otvárajú večnosť. Sú to slová stáročí a tisícročí.

Najhlbšie ľudské slová sú podstatné, a preto jednoduché ako priezračná voda, čisté ako čerstvý sneh a rosa. Také sú slová piesní a básní a slová modlitby. Slová evanjelia sú slová výsostne podstatné, a preto sú jednoduché. Sú jednoduché ako voda prameňa, ako láska matky a vernosť hrdinu. Slová evanjelia sú slová, ktoré sa zrodili v ľudskom srdci Kristovom ako na stonke kvet a vyjadrujú jeho vnútro.

To chápali generácie a storočia pred nami. Z tohto chápania tvorili svoje diela, budovali svoje univerzity a katedrály, rozvíjali svoje umenie a cez to všetko život svojich národov. Robili tak až do novoveku. Potom nadradili ohraničený ľudský rozum nad všetko tajomstvo sveta, života a človeka a ocitli sa na šikmej stráni.

Ján Chryzostom Korec sa narodil v rodine robotníka 22. 1. 1924 v Bošanoch. V roku 1939 vstúpil v Ružomberku do Spoločnosti Ježišovej. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza. Až do uväznenia pracoval vo viacerých robotníckych zamestnaniach. Biskupskú vysviacku prijal 24. 8. 1951. Po odsúdení bol v roku 1960 uväznený na 12 rokov. Väznený bol na Pankráci a vo Valdiciach. Z väzenia ho prepustili v roku 1968. Po odňatí štátneho súhlasu na výkon duchovnej služby v roku 1974 pracoval opäť ako robotník. V roku 1982 mu bola priznaná úplná invalidita. Ako biskup pôsobil v tajnosti až do pádu komunizmu v roku 1989. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 6. 2. 1990 vymenoval za nitrianskeho diecézneho biskupa a za kardinála bol vo Vatikáne slávnostne kreovaný 28. 6. 1991.